Paulina Tarara

Happy Ever After

16 – 28 / 04/ 2024

Vernisáž: 16.04.2024 o 15 hod

Galéria FX

Akadémia umení v Banskej Bystrici

Kurátorka: Katarína Balúnová

(...) “zhromažďujeme a usporadúvame dokumenty diskurzu, aby sme zachránili spomienku na tých, ktorí v nich boli zaznamenaní, ukladáme tieto texty, obrazy, zvuky, motivovaní strachom z vymazania stôp niečej konkrétnej prítomnosti”. Jakub Momro

Happily ever after - takto sa zvyčajne končia rozprávky v angličtine. Tento výraz naznačuje, že to bude "happy eternal after", niečo, čo bude trvať večne. Poľský preklad „długo i szczęśliwie”, rovnako ako slovenský preklad „a boli šťastní až do smrti” predpokladá koniec, ktorý je s tým spojený: hoci dlho, hoci šťastne, nie je to navždy.

*

Výstava mladej poľskej umelkyne Pauliny Tarary, sa zakladá na knihe Archive Fever (Archívna horúčka) filozofa Jacques Derrida. Otvára tému archivácie vzhľadom k novým digitálnym možnostiam: samotný akt uchovávania informácií, ale aj funkcie, ktoré archívy plnia, a moc, ktorá sa s nimi spája. Hneď na začiatku knihy Jacques Derrida spomína slovo archeion, z ktorého pochádza slovo archív. Toto grécke slovo znamená miesto, kam boli ukladané písomnosti určené k trvalému uchovaniu, tiež miesto pobytu úradníkov, ktorí verejne vydávajú príkazy. „Archonti” mali za úlohu strážiť dokumenty a disponovať nimi, zároveň ich interpretovali. Existencia archívu je podľa Jacquesa Derridu súbežná s existenciou moci, ktorá má schopnosť pomenovať veci a má rozhodujúci vplyv na ich obsah: čo sa zachová pre budúce generácie a čo sa zabudne. Pri posudzovaní súčasných pokusov o archiváciu osobnosti si nemožno nevšimnúť určité analógie s kontextom archívu Jacquesa Derridu. Ak si vytvoríme digitálne Mindfiles a avatara zodpovedajúceho našej osobnosti, môžeme rozlíšiť viaceré typy depozitárov. Záleží na rozhodnutí samotnej archivovanej osoby, či sa archivácia vôbec uskutoční a aké prvky svojho života sprístupní svojmu avatarovi. S avatarom a informáciami v ňom uloženými disponuje v súlade so zmluvou, ktorú podpísala so spoločnosťou poskytujúcou služby. Korporácia, na ktorej serveroch funguje daný softér, má všetky informácie o danej osobnosti: jej preferencie, okruh priateľov, politické názory, rozhodnutia pri nakupovaní a dokonca aj spôsob, akým hovorí a reaguje na

konkrétne situácie. Po smrti používateľa sa korporácia stáva priamym správcom avatara. Rodina a priatelia môžu nakladať s informáciami za podmienok obmedzených politikou (mocou) spoločnosti v rámci predpisov, s ktorými archivovaná osoba súhlasila.

Archív a jeho obsah sa mení spolu s vývojom technológií a je natoľko dobrý, nakoľko sú dobré spôsoby jeho uloženia. V minulosti, ak si človek chcel pripomenúť konkrétnu osobu a jej úspechy, musel vyhľadať informácie v dobovej tlači. Neskôr začali vznikať obrazové a zvukové záznamy. V súčasnosti sa pracuje na možnosti zaznamenávať vzorce správania konkrétnych ľudí. Už to nie je opis niekoho, už to nie je fragment osobných úvah, je to celá osobnosť uložená pre budúce generácie. Mindfile už nie sú písomné pramene, ani fotografie, dokonca ani filmy - je to príležitosť komunikovať s tým, čo tento človek stelesňoval: vedomosti, ktoré mal, charakter, ktorý prejavoval, všetko, čo tvorilo jeho život.

Alter ego prežije dovtedy, kým technológia, ktorá mu umožňuje existovať, nezastará. To je problém najmä pri zachovaní toku dát, keď staré médiá nie sú kompatibilné s novými zariadeniami. V tomto prípade ide o "raj s dátumom exspirácie". Koncept Happy Ever After sa mení na "żyli długo i szczęśliwie" (dlho a šťastne, ale nie navždy).

Paulina Tarara (1990) je inžinierkou, kognitívnou vedkyňou, intermediálnou umelkyňou a výskumníčkou, ktorá sa zaujíma o otázky na pomedzí umenia a vedy. Vo svojej praxi sa zameriava na problémy súvisiace s mozgovo-počítačovým rozhraním, kognitívnymi technológiami, virtuálnou realitou, transhumanizmom rozšírenej reality, matematickou mysľou a ontológiou digitálnych objektov. Pracuje v diferentných médiách, od klasickej a digitálnej grafiky po video, objekt, kresbu a performance. Paulina Tarara študovala v r. 2014 – 2020 na Jan Matejko Academy of Fine Arts v Krakowe a v r. 2023 obhájila druhý magisterský titul v odbore kognitívnej vedy na Jagiellonian University v Krakowe, Poľsko. V r. 2019 absolvovala študijnú stáž na Royal Academy of Fine Arts v Antwerpách, Belgicko. Je členkou poľsko-belgickej performatívnej skupiny PinkTV Only Good News. Momentálne pôsobí ako odborná asistentka na Akadémii umení v Katoviciach.

Sapere Aude – Odvážiť sa vedieť – Dare To Know

Vernisáž: 17. apríla 2024 o 17:00 Trvanie výstavy: 17. apríl – 30. jún 2024 Komentované prehliadky pre verejnosť: 23. apríl 2024 a 14. máj 2024 o 17:00 hod.

Stredoslovenská galéria – Pretórium, Kurátorka/Curator: Ivana Moncoľová Námet/Idea: Ján Triaška Umelci a umelkyne/Artists: Tereza Antolová, Silvia Balážová, Dávid Bátora, Jana Čepa, Nicol Hochholzerová, Alžbeta Hrnčiarová, Monika Hurajová, Anastasiia Kovalová, Jakub Mlynarčík // Jędrzej Bieńko, Lubosław Pirjankow, Maja Salamończyk, Katarzyna Sporn, Bartłomiej Wawer // Vivien Antal, Laura Lentovits, Hanna Szabó-Sáfrány, Ádám Szabó, Ödön Szécsi // Viktoria Semi, Mirjana Milovanović, Filip Baloš

Katedra maľby Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici pozýva na výstavu študentov a študentiek zo štyroch európskych univerzít s názvom SAPERE AUDE (Odvážiť sa vedieť). Výstava predstavuje tvorbu dvadsiatich dvoch študentov a študentiek z Fakulty výtvarných umení v Banskej Bystrici, Katedry maľby Akadémie krásnych umení vo Varšave (Akademia Sztuk Pięknych w Warszawie, Poľsko), Katedry maľby Maďarskej univerzity výtvarných umení v Budapešti (Magyar Képzőművészeti Egyetem Budapest, Maďarsko), Akadémia umení v Novom Sade (Akademija umentnosti Novi Sad, Srbsko).

Idea a námet spoločnej stredoeurópskej výstavy SAPERE AUDE vznikla počas druhej vlny korony so snahou prepojiť spoluprácu a prezentáciu štyroch európskych univerzít a najmä jej študentov, ktorí v tom čase tvorili doma. Hoci umelecké výtvarné vzdelávanie je založené najmä na individuálnych výstupoch, pre tvorbu jednotlivcov sú kľúčové podnety zo spoločenskej socializácie, vzdelávania, trávenia spoločného času pri tvorbe svojich diel v ateliéroch. Selekcia diel sa zameriava na sprítomnenie tém umeleckých diel a malieb verejnosti, ktoré si študenti a študentky rešeršujú sami, tí reflektujú témy, ktoré vyplývajú z fantázie, ako aj z vecnosti reálneho života. Cieľom návštev jednotlivých umeleckých ateliérov na umeleckých akadémiách bolo zistiť, ktoré témy sú pre súčasnú generáciu dôležité, ťaživé ako aj pozitívne, a do akej miery sa prekrývajú. Samozrejme, že žijeme v globalizovaných podmienkach, v čase celosvetovej pandémie obrat k digitálnemu prostrediu, a k digitálnej

komunikácii medzi pedagógmi a študentami bol obratom od štandardov zaužívaných pri pedagogickom vedení pri praktických predmetoch, od kresby, cez technológiu v maľbe, po sochu a inštaláciu a je do dnešnej doby vytesnenou a neriešenou ruptúrou, ktorá skomplikovala samotné vzdelávanie ako aj socializáciu študentov medzi sebou. Niektorí študenti a študentky nachádzali psychohygienu v návšteve prírody, iní sa zameriavali na pozorovanie predmetov vo svojom okolí detskej izby. Neštandardné a neočakávané situácie obmedzenia pohybu vyústili do skúmania nových tém, ktoré v mnohom verbálne reflektujú psychológovia v poukazovaní na problém éry pandémie korony.

Výstava je rozdelená do niekoľkých okruhov, ktoré reflektujú napríklad prírodu a krajinu v jej ekologických kontextoch, samotu a odlúčenie ako priestoru pre zamyslenie, ako aj nemožnosť socializácie. Či (seba)portrétovanie ako formu úniku, ale aj psychologického spoznávania seba aj iných.

Samotný názov výstavy Sapere Aude (Odvážiť sa vedieť) odkazuje na schopnosť ponárania sa do tém, a artikulovania osobných, ako aj verejných problémov v umení.

Dimidium facti, qui bene coepit, habet, sapere aude, incipe! Je fráza z od poeta Horácia v Epistuale (20 roky pred n.l.), často sa používa v kontexte akademického vzdelávania. Emanuel Kant ju použil ako symbolické označenie veku osvietenstva. V preklade znamená „Polovica práce je za tým, kto dobre začal, maj [tak] odvahu vedieť [a] začni.“

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ako aj Poľský inštitút na Slovensku.

https://fvu.aku.sk/

https://art.aku.sk/

____

Opening: 17th April 2024 at 17:00 Exhibition lasts: 17th April – 30th June 2024 Gudided Tours For Public: 23rd April 2024 and 14th May 2024 at 17:00 hod.

Central Slovak Gallery – Pretórium, Námestie Š. Moyzesa 25, Banská Bystrica, Slovak Republic Curator: Ivana Moncoľová Idea: Ján Triaška Artists: Tereza Antolová, Silvia Balážová, Dávid Bátora, Jana Čepa, Nicol

Hochholzerová, Alžbeta Hrnčiarová, Monika Hurajová, Anastasiia Kovalová, Jakub Mlynarčík // Jędrzej Bieńko, Lubosław Pirjankow, Maja Salamończyk, Katarzyna Sporn, Bartłomiej Wawer // Vivien Antal, Laura Lentovits, Hanna Szabó-Sáfrány, Ádám Szabó, Ödön Szécsi // Viktoria Semi, Mirjana Milovanović, Filip Baloš

The Department of Painting of the Faculty of Fine Arts of the Academy of Arts in Banská Bystrica invites you to an exhibition of students from four European universities called SAPERE AUDE (Dare to Know). The exhibition presents the work of twenty-two students from the Faculty of Fine Arts in Banská Bystrica, the Department of Painting at the Academy of Fine Arts in Warsaw (Akademia Sztuk Pięknych w Warszawie, Poland), the Department of Painting at the Hungarian University of Fine Arts in Budapest (Magyar Képzőművészeti Egyetem Budapest, Hungary), the Academy of Arts in Novi Sad (Akademija umentnosti Novi Sad, Serbia).

The idea and theme of the joint Central European exhibition SAPERE AUDE was conceived during the second wave of the corona pandemic, with the aim of linking the collaboration and presentation of four European universities and especially their students who were working at home at the time. Although art education is mainly based on individual outputs, the impulses of social socialisation, education, and spending time together in the creation of their works in studios are crucial for the creation of individuals.

The selection of works focuses on making the themes of the artworks and paintings present to the public, researched by the students themselves, who reflect on the themes that arise from imagination as well as from the materiality of real life. The aim of the visits to the individual art studios at the art academies was to find out which themes are important, difficult as well as positive for the current generation, and to what extent they overlap. Of course, we live in globalised conditions, in a time of global pandemic, the turn to the digital environment, and to digital communication between pedagogues and students has been a turn away from the standards established in pedagogical guidance in practical subjects, from drawing, to technology in painting, to sculpture and installation, and is a rupture that has been displaced and unresolved until today, and has complicated both education itself and the socialisation of students with each other. Some students found psycho-hygiene in visiting nature, others focused on observing objects in their home surroundings. Non-standard and unexpected situations of restriction of movement resulted in the exploration of new themes, many of which are verbally reflected by psychologists in pointing to the problem of the corona pandemic era.

The exhibition is divided into several areas that reflect, for example, nature and landscape in their ecological contexts, loneliness and isolation as a space for reflection, as well as the impossibility of socialization. Or (self-)portraiture as a form of escape, but also of psychological recognition of self and others.

The very title of the exhibition Sapere Aude (Dare to Know) refers to the ability to delve into themes, and articulate personal as well as public issues in art.

Dimidium facti, qui bene coepit, habet, sapere aude, incipe! Is a phrase from the poet Horace in the Epistulae (20 BC), often used in the context of academic education. Immanuel Kant used it as symbolic of the Age of Enlightenment. Translated, it means: "He who has begun is half done; dare to know; begin!"

Supported using public funding by Slovak Arts Council, as well as the Polish Institute in Slovakia.

https://fvu.aku.sk/

https://art.aku.sk/

The exhibition "Transformation Necessity" presents visitors with a series of paintings created as "instructions" for using the body in dialogue with the world. It is the unfolding of a long-standing personal interest in alternative approaches to painting that reflects the great challenges of the post-human era. The result is paintings in the form of manuals or scores, in which the emphasis is on transformation, the only way to sublimate the body, whose meaning seems lost in the banality of ordinary existence. These paintings have features of the philosophy of posthumanism combined with a new animistic way of thinking. The new animism has emerged in recent years as a possible alternative to the processes of objectification and alienation that characterize humanity's relationship with nature in the Anthropocene. It is, in fact, the possibility of a renewed creative practice of rediscovering the world. It is a relational practice in which human beings cultivate respectful relationships with other persons, whether human or non-human. Since the world is no longer understood as a dualistic, hierarchical relationship between humans and other non-human beings and objects, but as a relational network of different animated beings, the new animism intervenes in contemporary debates on the crisis of the economic system and the environmental crisis.

The exhibition is realized in cooperation with the Accton Art Foundation.

Supported using public funding by Slovak Art Council

Link na event: https://fb.me/e/3MAQmBfTB